Bazénová voda je systém troch previazaných hodnôt: pH, voľný chlór a celková alkalita. Ak jednu upravíte bez ohľadu na ostatné, výsledok vydrží niekoľko hodín a vrátite sa na začiatok.
Začnite alkalitou, nie chlórom
Celková alkalita (TA) funguje ako nárazník, ktorý drží pH stabilné. Optimálne rozpätie je 80 – 120 mg/l. Pri nízkej alkalite pH skáče po každom daždi či doplnení vody a žiadna úprava nedrží. Preto vždy najprv doriešte TA, až potom pH.
pH rozhoduje o účinnosti chlóru
Pri pH 7,0 pracuje chlór na približne 73 % svojej účinnosti, pri pH 8,0 už len na 21 %. To znamená, že pri vysokom pH môžete dávkovať trojnásobok chlóru a voda bude aj tak zelenať. Cieľom je stabilné pH 7,0 – 7,4.
Voľný verzus viazaný chlór
Testovacie prúžky ukazujú voľný chlór — ten, ktorý ešte môže dezinfikovať. Viazaný chlór (chlóramíny) je to, čo spôsobuje typický „bazénový“ zápach a pálenie očí. Ak voda zapácha, chlóru nie je veľa, ale málo — pomôže šoková dezinfekcia.
Praktický rozvrh merania
V sezóne merajte pH a voľný chlór dvakrát týždenne, počas horúčav a intenzívneho kúpania denne. Alkalitu, tvrdosť a stabilizátor stačí kontrolovať raz mesačne. Zapisujte hodnoty — z troch meraní uvidíte trend rýchlejšie ako z jedného čísla.
Najčastejšia chyba
Sypanie chémie priamo do bazéna cez skimmer alebo na fóliu. Granuláty vždy najprv rozpustite vo vedre s vodou a lejte do prúdu pri zapnutej filtrácii — inak riskujete odfarbenie fólie a lokálne prehnané koncentrácie.